Původní název: Jjak-pae (2006) Země: Južná Kórea Režie: Ryoo Seung-wan Obsadzení: Ryoo Seung-wan, Jeong Doo-hong, Lee Beom-soo, Jeong Seok-yong, Ahn Kil-kang, Lee Joo-sil CSFD / IMDB / HANCINE |
Tae-su, Wang-jae, Pil-ho, Dong-hwan a Seok-hwan boli odmalička nerozlučný kamáráti a svoje kamarátsvo si utužili pri nejednej pouličnej bitke. Prešlo však veľa vody a každý sa vydal vlastnou cestou. Niektorí zostali pri živote na ulici, niektorí sa dali na stranu zákona a niektorí našli svoje miesto v osídlach podsvetia. Osud znova spojíl cesty starých kamarátov až vo chvíli, keď jeden z nich príšiel o život. Wang-jae sa zaplietol do krčmovej bitky a doplatil na to životom a práve jeho pohreb sa stal udalosťou, keď sa kamaráti znova stretli. Tae-su je detektív a na úmrtí Wang-jaeho sa mu hneď niečo nezdá. Postupne začne odhaľovať sieť zločineckej organizácie, do ktorej je zapletených viac ľudí ako sa na začiatku zdá…
The City of Violence je typickým predstaviteľom žánru, ktorý označujeme ako revenge movie. Hlavným hýbateľom deja je pomsta a je to pomsta štýlová, akčná a drsná, čerpajúca inšpiráciu z reinkarnácie žánru, ktorou sa stal v roku 2003 Tarrantinov Kill Bill vol.1. Stýmto filmom nemá spoločný iba motív, ale aj štylizáciu bojových scén a to hlavne hyperaktívny showdown situovaný do prostredia s typickou áziskou architektúrov.
Príbeh je vystavaný na zápletke, ktorá je v posledných rokoch v kórejskej kinematografii veľmi populárna a v rôznych obmenách sa objavila už vo viacerých filmoch (Friend, Once Upon Time in High School). Priateľia spojený silným putom kamarátstva, ktorých neskôr osudy prinútia postaviť sa proti sebe. Z tejto zápletky sa dá vyťažiť veľa a kórejci vedia, ako z osudového priateľstva vytrieskať napätie a emócie. Divákovi však veľmi rýchlo dôjde, že tvorcovia sa v tomto prípade snažili viac ako o hotcičo iné natočiť film, ktorý bude predovšetkým efektný a zaujme tak čo najširšiu divácku obec. Hlavný predstaviteľ pózuje pred kamerou, hádže na nás drsné xichty, podmazáva to cool westernová muzika a jeho najobľubenejšia hláška je “fuck it”.
Nuda nehrozí. Ikeď snaha o efektnosť jednotlivých scén je doočíbijúca a často krát samoúčelná, musím režisérovi zatlieskať, pretože čierny humor a štýlové násilie mu naozaj ide. S pribúdajúcimi minútami som sa začínal tešiť, akou originálnou brutalitkou ma film ešte prekvapí. Avšak ako som sa viac začínal sústredovať na rôzne originálne scénky, tým viac som prestával vnímať dej. Režisér sa síce snaži divákovi vtlačiť sympatie k hlavným hrdinom a nenávisť voči záporákovi, no snaha je to veru jalová. Popri všetkej tej hyperštýlovej zábave proste na dramatický prvok nezostal čas. Bolo mi preto viac-menej jedno kto dostáva na držku. Tu ide iba o to, akým spôsobom je akcia prevedená.
A akcia je prevedená naozaj výnimočne a na rovinu poviem, že len kôli akčným scénam je tento film must see záležitosťou. Tak ako v Hong Kongu, je to akcia rozšafná. Kusy nábytku a kaskadéri lietajú na všetky strany a verím tomu, že nejeden chudák odkrivkal z natáćanie so zranením. Čo je však rozdielne je spôsob, akým je akcia natočená. Pri snímkoch s bojovou tématikou sme zvyknutý na kameru, ktorá sníma veľké celky. Viac ako samotná kamera sa pohybujú aktéri pred ňou. Tu je tomu práve naopak. Kamera sa takmer nezastaví, pohybuje sa s hercami, akciu sníma z besprostrednej blízkosti a často prestriháva na sekundové a dosť drsné detaily, zobrazujúce samotný kontakt (rezné rany, nôž zabodnutý do nohy). Výsledok pôsobí veľmi sviežo, neokúkane a hlavne skutočne realisticky. Nieje to baletná choreografia, ani kaskadérske orgie, ale superdrsná kontaktná akcia, do ktorej sa herci vrhajú celým svojím telom. Podobne spracovaná akcia sa už viac krát objavila v kórejských snímkoch (napr. bitka gangov v Dirty Carnival), no v tomto filme bol tento „nový kórejský štýl“ dotiahnutý takmer k dokonalosti.
Zamrzí hlavne fakt, že vďaka nevýraznosti jednotlivých charakterov a deja si divák nemôže naplno vychutnať ani samotnú akciu a akt pomsty. Westernová muzika a detailné zábery na tváre sa nám snažia nahovorit, že sa deje niečo osudové, no emócie sa nedostavia. Občas chce film byť drsný a realistický, no na druhú stranu zasa odľahčuje atmoséru nadsadenými humorom a samoúčelnými scénami. The City of Violence však jednoznačne stojí za to. Zajedno nenudí a za druhé akcia je skutočne výnimočná.
Trailer:
