Původní název: Seppuku (1962) Země: Japonsko Režie: Masaki Kobayashi Obsadzení: Tatsuya Nakadai, Rentaro Mikuni, Tetsuro Tamba, Akira Ishihama CSFD / IMDB |
S príchodom éry Togukawa na začiatku šestnásteho storočia nastalo v japonsku obdobie mieru. Samuraj, to je predovšetkým vojak a tam kde je mier, vojak logicky nemá uplatnenie. Šogún sa začal zbavovať nechcených pánov niektorých klanov, aby si upevnil svoju moc. A zo samuraja bez pána sa stáva ronin. Práve preto v tomto období nastal obrovský nárast počtu roninov. Z hrdých samurajov sa stávali chudobný muži, ktorí sa často krát nedokázali postarať o svoje rodiny. Mnohí roninovia navštevovali domy bohátých pánov a vyžadovali, aby mohli u nich spáchať harakiri – samovražedný rituálny obrad, vďaka ktorému môžu zomrieť ako praví samurajovia a nemusia tak viesť chudobný úbohý život, ktorý je v rozpore s Cestou samuraja.
Nie všetci však chceli skutočne zomrieť. Mnohí dúfali, že touto cestou sa nad nimi bohatí páni zľutujú a príjmu ich do svojich služieb, alebo im venujú aspoň finančný obnos, ktorý by im pomohol zahnať chudobu. Práve tu sa začína strhujúca dráma, ktorá je drvivou kritikou vtedajšieho samurajského militaristického systému.
Motome Chijiiva, mladý ronin (Akira Ishihama) , príchádza pred dvere pána klanu Iyi s nádejov, že vďaka prosbe spáchať harakiri získa u pána milosť a dostane sa tak s pazúrov chudoby. Na boku má pripnutý bambusový meč, pretože ten skutočný bol nútený dať už skôr do zastavárne. Mladý muž však šťastie nemá, pretože krutý a neprajný člen klanu, Hikokuro Omodaka (Tetsuro Tamba), ho skutočne prínúti spáchať harakiri. Hikokurova krutosť ide až tak ďaleko, že prinúti Motomeho spraviť harakiri so svojim bambusovým mečom. Aj z pohľadu diváka je to scéna skutočne drsná a krutá. Hikokuro sa ponúkne, že bude mladému mužovi robiť kaishakunina (osoba, ktorá samurajovi zotne hlavu hneď potom, ako si rozreže brucho, aby tak oný samuraj zbytočne netrpel), a nechá ho trápiť sa dovtedy, kým sa mu skutočne nepodarí si brucho dreveným mečom rozrezať. Veľmi, veľmi drsné a kruté.
Motome Chijiiva, mladý ronin (Akira Ishihama) , príchádza pred dvere pána klanu Iyi s nádejov, že vďaka prosbe spáchať harakiri získa u pána milosť a dostane sa tak s pazúrov chudoby. Na boku má pripnutý bambusový meč, pretože ten skutočný bol nútený dať už skôr do zastavárne. Mladý muž však šťastie nemá, pretože krutý a neprajný člen klanu, Hikokuro Omodaka (Tetsuro Tamba), ho skutočne prínúti spáchať harakiri. Hikokurova krutosť ide až tak ďaleko, že prinúti Motomeho spraviť harakiri so svojim bambusovým mečom. Aj z pohľadu diváka je to scéna skutočne drsná a krutá. Hikokuro sa ponúkne, že bude mladému mužovi robiť kaishakunina (osoba, ktorá samurajovi zotne hlavu hneď potom, ako si rozreže brucho, aby tak oný samuraj zbytočne netrpel), a nechá ho trápiť sa dovtedy, kým sa mu skutočne nepodarí si brucho dreveným mečom rozrezať. Veľmi, veľmi drsné a kruté.
O nejakú dobu neskôr prichádza k dverám klanu Iyi ďalší samuraj. Hanshiro Tsugumo (Tatsuya Nakadai), ktorý má rovnakú prosbu. Hlava klanu Iyi, Kageyu Saito (Rentaro Mikuni), rozpráva Hanshirovi príbeh o nešťastnom mladíkovi a o tom, že tu sa nikomu žiadnej milosti nedostane. Hanshiro ho však utvrdzuje, že jeho zámer spáchať harakiri je neodvratný. Ako však dôjde k samotnému obradu, Hanshiro žiada, aby sa jeho kaishakuninom stal Hikokuro Omodaka. Ten však z nejakého dôvodu nieje prítomný. Pán Kageyu dá po Hikokura poslať a Hanshiro počas čakania rozpráva (pomocou flashbackov) svoj životný príbeh. A Divák začina zisťovať, že Hanshiro v sebe skríva omnoho viac, ako len túžbu po smrti.
Kobajashi nekritizuje samurajský kód ako taký, ale kritizuje ho ako prostriedok, ktorý využívala bohatá vrstva k tomu, aby sa zaň ukrývala. Prostriedok, ktorý využívala vo svoj prospech aj napriek tomu, že mnohí páni kód bushido sami porušovali. Táto myšlienka je zobrazená hneď v úvode filmu, kde vidíme honosné samurajské brnenie – symbol tradície, bushido, symbol Cesty samuraja. Toto brnenie je však duté, prázdne a hlavný hrdina ho zhodí na zem ako kus bezcennej rárohy.
Podobne ako v Kobajashiho Vzpoure (1967), aj tu je kritika založená na kontraste medzi dvoma spoločenskými vrstvami. Páni, ktorí určujú pravidlá a samurajský systém (a tým aj kód bushido samotný) využívajú vo svoj prospech, či dokonca aj pre svoje rozmary a potom trieda samurajov so svojimi rodinami, ktorí sú tomuto systému podriadený. Hlavný hrdina je práve členom tejto podriadenej skupiny, no je aj tým, ktorý sa proti tomuto systému vzbúri rozhodne sa vykonať pomstu. Pomstu voči nepráve a zneužívaniu moci, ktorá spôsobila utrpenie príslušníkom chudobnej vrstvy.
Príbeh tiahnu dopredu hlavne skvelo napísané a zahrané postavy. Slová hovorené kľudným, hlbokým hlasom Tatsuyu Nakadaja priam hypnotizujú, sadistický Tetsuro Tamba naháňa strach a pohľady pána domu Iyi (Rentaro Mikumi) v ktorých sa mieša pohŕdanie a neistota zanechávajú veľmi silné pocity. Snímok sa nesie v pomalom komornom tempe a je vystavaný na dialógoch, surovej, znepokjivej atmosfére naštartovanej skutočne drsným obradom harakiri. Akcia je skôr funkčným doplnkom slúžiacim k vyvrcholeniu celého filmu, no prevedená je skvelo. Kto hladuje po samurajskom súboji, bude uspokojený, pretože súboj Tatsuyu Nakadaja a Tetsura Tambu je skutočne dychberúco natočený a prevedený. Spravodlivo rozhnevaný Hanshiro s rozpaženou rukou v ktorej drží meč, vyzerá priam ako boh pomsty.
Ak sú medzi čitateľmi takí, ktorí zo samurajským filmom len začínajú, odporúčal by som im začať s ľahšími snímkami, ako je napríklad Kurosawov Sedem samurajov, či Yojimbo. V týchto snímkoch je viacej akcie, humor, a jednoduchšie sa tak oboznámite so žanrovými prvkami. Harakiri je naopak veľmi komorný snímok a začiatočníka by mohol odradiť. Ak si naopak tento film pustíte, keď už budete mať napozeraných pár samurajských filmov a budete oboznámený nielen zo žánrovými pravidlami, ale aj zo samurajským svetom ako takým, čaká vás veľmi silný, hlboký zážitok.
Trailer:
