29 augusta, 2008

Beach Of The War Gods







Původní název:
Zhan shen tan (1973)
Země:
Hong Kong
Režie:
Jimmy Wang Yu
Obsadzení:
Jimmy Wang Yu, Lung Fei, Tin Yau, Sit Hon, Shan Mao, CHoi Wang

CSFD / IMDB / HKMD / HKCINE



Za zvukov pomalej, ťahavej hudby, sa k mestečku z diaľky blíži záhadný muž. Pod širokým klobúkom, ktorý mu na tvár vrhá tieň, sa však neskrýva osamelý pištolník. A nieje to ani potulný ronin, hoc má k boku pripútaný meč. Je to čínsky patriot s tvárov Wanga Yu, ktorý je pevne rozhodnutý ostrím svojho meča potrestať všetkých japonských pirátov, ktorý vyrabovali a spustošili nejedno prímorské mesto.

Wanga Yu si zrejme káždý najlepšie pamätá zo spolupráce s režisérom Changom Cheh v štúdiu Shaw Brothers. Je jednou zo zásadných postáv v histórii Hong Kongského akčného filmu a to či už ako šermiar z wuxia snímkov Changa Cheh, alebo ako tvorca filmu The Chinesse boxer, ktorý je považovaný za snímok, ktorý vytvoril žáner ktorý nazívame "kung fu". Začiatkom sedemdesiatych rokov s príchodom boomu kung fu filmov Wanga Yu vytlačlili mladí, pohybovo nadanejši herci a spolu s jeho odchodom zo štúdia Shaw Brothers jeho hiezda veľmi rýchlo vyhasla. S filmového plátna však nezmizol a začal spolupracovať s viacerými nezávislými filmovými spoločnosťami a nejakú dobu pracoval aj pre štúdio Golden Harwest. Do tohto obdobia sa datuje aj snímok Beach of the War Gods, v ktorom Wang Yu nestvárnil iba hlavného hrdinu, ale je zapísaný aj v kolonkách "scénár" a "réžia". Je to film v ktorom pracuje s prvkami, ktoré mu vždy boli najbližšie. Wuxia, krvou pokrytí hrdinovia, či anti-japonská téma. Wang si film logicky prispôsobil tak, aby v ňom vyzeral čo najlepšie. Aby v ňom vyzeral tak, ako ho pred rokmi "vytvoril" kmotor Chang.

Faktom je, že akčné filmy sa začali v Hong Kongu natáčať z veľkej časti kôli vysokej popularite japonských samurajských akčných filmov (chambara) a do wuxia žánru (i keď je to inak veľmi svojský a špecifický žáner), sa otlačili niektoré prvky, ktoré sú vlastné chambare (taktiež by sme ale mohli špekulovať o vplyve westernov, ale to už odbočujem a naviac wuxia-chambara-western sa akosi vždy obvplyvňovali navzájom). Spomínam to preto, že Beach of the war gods je inšpirovaný samurajskými filmami viac ako hocaké iné wuxia a to aj napriek tomu, že je to silno anti-japonský film.

Už samotný úvod filmu, v ktorom vidíme morské vlny bičujúce skalnaté pobrežie ma trochu zmiatol, pretože veľmi pripomína nototoricky známe logo japonskej filmovej spoločnosti Toei, ktorá má mimo iného na konte aj veľa samurajských filmov. To je však len taká malá, ikeď milá zhoda náhod. Ďalšie podobnosti sú však už omnoho jasnejšie. Ak ste videli Kurosawovho Yojimba, prvé minúty filmu ktoré sú obrazom toho, ako záhadný muž prichádza do mestečka, vás nenechajú na pochybách o tom, odkiaľ režisér čerpal inšpiráciu. Ikeď Wangov hrdina má od Kurosawovho osamelého vlka veľmi ďaleko, jeho nástup na scénu je ako vystrihnutý práve so spomínaného Yojimba (a to vrátane už v úvode spomínanej, typickej ťahavej hudby). Poďme ďalej. Skúste hádať, ktorý film tento obsah veľmi pripomína: Chudobní obyvatelia mestečka sú tyranizovaní banditmi, ktorý od nich vyžadujú, aby im v určitom čase zložili vysokú čiastku peňazí, lebo inak ich vyvraždia. Časy sú zlé a obyvatelia majú problém uživiť seba samých a splniť preto takúto požiadavku je pre nich nereálne. Do mestečka však prichádza udatný šermiar, ktorý sa im rozhodne pomôcť. Na armádu banditov však sám stačiť nebude a preto sa vydá hľadať ďalšíh hrdinov, ktorí mu budú ochotní pomôcť a to aj napriek tomu, že finančná odmena bude nulová. Hŕstku statočných hrdinov sa mu nakoniec získať podarí a tak sa rýchlo musia pustiť do plánovania obrany, pretože armáda banditov sa nezastavitelne blíži...
Verím, že každý hneď zistil, že tento obsah je skoro identcký s tým zo Siedmych samurajov od majstra Kurosawu. Hrdinov tu síce nieje sedem, ale iba päť, no podobnosť je naozaj nepriehľiadnuteľná. Nedočkáte sa tu síce žiadnej psychológie, postavy sú veľmi jednoduché, ale Beach of the War Gods je aj tak predovšekým patriotický, hrdinským akčným filmom. Udatný činsky hrdinovia versus zlotrilí japonci. Strany sú určené viac ako jasne. Skupina je zložená s hrdinov, z ktorých samozrejme každý ovláda inú zbraň. Mohutný - mačetou máchajúci kováč, bojovník nosiaci dva veľké trblietajúce sa štíty, dve krátke kopije zvierajúci kopijník a tajomný nájomný zabijak s hlbokou jazvou na tvári - vrhač nožov, ktorý si vás určite získa hláškou "Nepotrebujem peniaze. Stačí, že mi japonci poslúžia ako tréningové terče". Tým piatym je samozrejme Wang Yu, ktorý nepriateľov zabíja nielen svojmi dvoma mečmi, ale aj paličkami na jedenie :).

Viac ako čokoľvek iné však vo vás najsilnejšie dojmy zanechá určite práve záverečná akčná (viac ako)polhodinka, ktorá je tak bombastická že filmu odpustíte aj to, že obyvateľom mestečka trvalo cca 3 dni, kým sa vďaka tvrdému tréningu zmenili na špičkovú armádu zabijakov J . Piati hrdinovia, z ktorých každý sa počíta minimálne za desiatich versus vodca japonských banditov v plnej samurajskej zbroji spolu s niekoľkými dalšimi “dôstojníkmi”. No a potom samozrejme pár stoviek radových vojakov, ktorých životnosť na bojísku sa ráta v sekundách. Tu už naozaj niet pochýb o tom, že sme naozaj v Hong Kongu, pretože schopnosťou porušovať gravitačné zákony tu neobvplývajú len čínski hrdinovia, ale aj v ťažkom brnení odetý samuraj (oný lietajúci samuraj je skutočne neodolateľný). To, čo sa mi pred očami odohralo na obrazovke bola, Páni a Dámy, jedna z najpôsobivejšich masových bojových scén, aká kedy na filmovom plátne vznikla. Záplavy mrtvol sa svojim počtom nebezbečne približujú filmom od Johna Woo, choreografia je do detailov prepracovaná aj keď sa na obrazovke nachádzajú desiatky protivníkov a tým najluxusnejšim tovarom, ktorý vám film ponúkne sú skvelé slow-motion zábery, pri ktorých budú chrochkať blahom všetci fanúškovia Johna Woo, Sama Peckinpaha a Hidea Goshu (to jej aj dalšia zaujímavá paralela zo samurajskými filmami, pretože spomalené zábery plné špliechancov krvi najviac pripomínajú práve tie z Goshových samurajských filmov).


Zaujímavé je aj to, že z vlastnej skúsenosti som vypozoroval, že len japonský herec môže s katanou v ruke vyzerať ako ozajstný samuraj. Majú to proste v krvi. Keď sa katany chopí hocikto iný, či už je to tragický Tom Cruise alebo vyčouhlá fujara Uma Thurman, katana sa stáva "len" nástrojom na zabíjanie a stráca svoje skutočné čaro. Kupodivu, v Beach of the War Gods to tak nieje a to napriek tomu, že vo filme nehrá ani jeden japonský herec, či kaskadér. Samuraji skutočne vyzerajú ako samuraji a v boji - a mám teraz na mysli hlavne neodolateľného vodcu japonských banditov - je takmer nemožné zistiť, že pod ťažkým brnením sa neskrýva nejaký zručný japonský kaskadér. Veľké plus.
Finále je samozrejme exibíciou krvou pokritého Wanga Yu ktorý je vo forme ako nikdy predtým a vodcu samurajov, ktorí skrížia meče (a trochu si zalietajú) na parádnom bojisku situovanom pri(a na) veternom mlyne.

Beach of the War Gods je síce jednoduchý, no veľmi zábavný film. Je veľmi zaujímavým preklenuťím žánrov wuxia a chambara a je dôkazom toho, že Wangova hviezdna kariéra skončila trochu priskoro. Tento film by mohol zachutiť nielen fanúškom žánru a Wanga Yu, ale kôli záverěčnej polhodine ho odporúčam úplne každému, kto má rád kvalitnú akciu.